Dobrovoľne otrokom?

Autor: Katarína Krnáčová | 27.7.2015 o 9:59 | Karma článku: 6,12 | Prečítané:  1120x

Pohľad mladého, pracujúceho človeka na život nie je vždy ružový. Je táto doba naozaj to čo sme chceli?

Každý človek určite pozná osobu, ktorá dennodenne nadáva na svoj život, výplatu, prácu, štát, politikov. Niekedy sa stačí pozrieť do zrkadla.

Môj odraz ma desí. Vidím kruhy pod očami. Strhanú tvár bez energie. Bez iskry. Mám dvadsaťštyri a pýtam sa sama seba, kde som sa to pre boha dostala. Priznávam, že som zlyhala. Naozaj mám ten pocit. Zvolila som zlú cestu. Dlhú dobu som svoju nespokojnosť plátala rôznymi zlozvykmi. Cigaretami stres. Alkoholom depresie. Kávou nedostatok spánku. Zapchávala som ústa svojmu zúfalo kričiacemu JA. Robila som to roky. Nervozita sa premieňala v agresivitu, pocit nespokojnosti rástol ako burina, ktorú som nechtiac svojím životným štýlom sama pestovala. Stala som sa otrokom samej seba. Otrokom svojej práce. Otrokom doby. 

Jedného pekného dňa, ma vydesila vlastná myšlienka. V aute, pri vysokej rýchlosti mi hlavou preblesla predstava, aké jednoduché by bolo strhnúť volant. Len chvíľa a bolo by po všetkom. Bola to sekunda, ale zmenila mi život. Uvedomila som si, že zmena je v mojom prípade neodkladná. Akútna. A tak som začala premýšľať, kde začať. Z každej strany sa na mňa valia články, slogany a výroky o tom, ako zmeniť svoj život. Veď nikdy nie je neskoro. Rozhodnem sa teda pre zmenu. Túžim žiť, nie prežívať. Otázka však znie, je to také jednoduché? Naozaj stačí zmena postoja? 

Práca. Tá moja ma ubíja. Tak prečo ju robím?.Lebo mám strach. Mám strach z toho, že si nenájdem inú. Že nemám na lepšiu. Že viac nedokážem. Že na viac nemám. Odídem a čo potom? Kto zaplatí účty, ktoré chodia každý mesiac.Kto ma podrží ak sa dostanem do úzkych. Štát? Aké sociálne istoty má človek v mojom veku?  

Nádherná demokracia. Nadobúdam pocit, že systém nám úmyselne vymýva mozgy.Choď do práce, plať dane. Zoder sa. Plať mi za všetko. Plať mi za vzduch, ktorý dýchaš. Čo sa ti nepáči, veď si si ma zvolil. Ale kedy som mala premýšľať a sledovať politickú scénu, keď stále pracujem? Z čoho mám vybrať, keď nemám poňatie kto je kto. Náš štát mi nedá dýchať. Uháňa ma ako zver. Osem hodín spánku denne sa pre mňa stáva luxus, ktorý si nemôžem dovoliť.

Prestávam veriť v samú seba. Strácam sebaistotu a sebavedomie. Veď som len robotníčka. Stáva sa zo mňa idiot, ktorý nemá žiadny prehľad. Veď kedy by som si ho stihla urobiť. Kedy sa vzdelávať? Pracujem za minimálnu mzdu.. Ak chcem niečo zarobiť, musím sa obracať čo to dá. Je to ako začarovaný kruh, z ktorého je takmer nemožné uniknúť. Napĺňajú naše hlavy starosťami, ako prežiť. Odvádzajú od seba pozornosť.Robia z nás stádo. Potom sa stretnete so zástupcom nejakého úradu a keď otvorí ústa, zostanete stáť s nemým úžasom. Vyjadrovanie sedliaka. IQ hojdacieho koňa. Poviete si, ako sa toto mohlo stať? Jednoducho .. Stádo vede vúl...

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?