reklama

Ako som prestala fajčiť ja...

Stalo sa vám niekedy, že ste krvopotne tvrdili NIKDY a ono sa to predsa stalo? Nie? Nebojte sa, ono to príde... Vitajte v pekle

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Tak veľmi som ich odsudzovala a neznášala, až som sa musela stať jedným z nich. Možno aby som pochopila. Možno aby som si uvedomila, že ľudská bytosť je omylná a telo otvorené návykovej látke dokorán. 

Skutočne neviem presne definovať čo sa stalo. Jednoducho som sa dostala na strednú školu a nezapadla som do kolektívu. Ja som vážne nezapadla.... Ako bonus sa mi vzbúrili hormóny a ja som sa začala podobať na svoje dnešné ja.Tým nechcem povedať, že by som bola špeciálne obézna, ale dovtedy som sa podobala skôr paličke do hrachu ako žene. Určite chápete ten šok. Narástli mi boky a zadok. A keby len tie. Pribrala som asi desať kíl. Do toho ma začali kontaktovať nejaké modelingové agentúry a depresia bola na svete.. Obvod bokov som nespĺňala ani náhodou. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Niekde som sa dopočula, že cigareta zaženie pocit hladu. Zrazu mi to pripadalo ako geniálne riešenie. Vôbec som si neuvedomovala čo to vlastne cigareta je. Následne som sa asi prvý krát v živote opila a len tak, čáry máry fuk, som sa ocitla s pohárikom a prvou v ruke. To bol teda pocit. Však viete ako sa hovorí ,,Dvadsať percent Slovákov je šťastných a zvyšných osemdesiat nemá na drogy peniaze". Tak nieže len schudnem, ale k tomu budem aj pokojnejšia a "IN". Sprostá pubertálna hlava. Vtedy človeku asi naozaj preskočí, pretože ako malé decko som mala viac rozumu.

 Začínala som na malej krabičke Marlboriek. Bolo ich tam desať a vystačila mi na tri až štyri dni. Čas plynul, veci sa menili, nároky rástli. Cigariet pribúdalo. Pomáhali mi zvládať stres. Utiekala som sa k nim. Vďaka cigarete som si kradla chvíľky len pre seba. Von z toho chaosu, von z toho šialeného kolotoča povinností, odporných ranných budíkov, nudnej práce, atď atď. Proste som im prepadla úplne. Stali sa mojím najlepším priateľom a spoločníkom. Naivne som sa kŕmila báchorkami, že nie som závislá a prestať môžem kedy len chcem. Kedykoľvek sa rozhodnem, prestanem. Lenže ja ešte nechcem, ešte nie.... Už vtedy mi mohlo byť jasné, že som v poriadnych sračkách (s prepáčením za výraz, ale sú to skutočne poriadne sračky a tí ktorí tým prešli určite súhlasia). 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Welcome in the hell. Vstupenka zakúpená.

Po siedmych rokoch, s tupou bolesťou na hrudníku, pripaľujem už asi piatu cigaretu k rannej káve. Vstala som skôr, aby som si mohla v pokoji zapáliť, kým budem musieť ísť do odpornej práce, ktorú som začínala nenávidieť. Ranná káva na lačno, cigaretka v papuli. Mala by som prestať, bolia ma pľúca. "Hej, mala by som aspoň obmedziť", hovorím si a ťahám ďalej ako Turek. Ako prestanem, ako to dokážem? Rozmýšľam úplne si vedomá, že som v žumpe. Už dávno mi došlo, ako nespravodlivo som súdila ľudí, ktorí podľahli tomuto svinstvu. Teraz som ja tá do ktorej hustia aby JEDNODUCHO PRESTALA. Proste si už nezapáľ, hovorí jeden. Veď nefajči, čo si blbá, hovorí druhý. AKO KEBY TO BOLO LEN TAK!! Zrazu som na opačnej palube ako pred desiatimi rokmi a cerí na mňa zuby druhá strana mince. Teraz buď hrdinka. Priznávam, že je to svinstvo a priznávam, že som bola a možno ešte stále som závislá. Priznávam, že ma niekedy posadne abnormálna chuť zapáliť si. Len tú jednu, jedinú. Viem, že by nebola posledná. Pot na čele a roztrasené ruky. Abstinenčné príznaky prežíva každý iné. Ja som vychytala poriadne tvrdý oriešok. Zaspávať s navoleným číslom na záchrannú službu nie je bohvie čo, môžte mi veriť. Bola som presvedčená, že dostanem porážku. Búchalo mi srdce, triasla som sa, ruky strácali cit. Ak som náhodou zaspala, vytrhla som sa celá spotená. Izba sa so mnou krútila na všetky strany. Pocit úzkosti zvieral hrudník. Panika narastala. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Môžem s určitosťou prehlásiť, že ak by ma nevystrašili na smrť na pľúcnom, asi by som si mohla zalepiť nikotínovu náplasť aj priamo na pľúca a nikotínovými žuvačkami zapchať ústa, a prd by to pomohlo. Dnes zaspávam s vedomím, že mám na pľúcach štyri hrčky a som v procese zisťovania ich pôvodu. Verte mi, že účinnejšia antifajčiarska terapia asi nejestvuje. Môj strach nabral grády paniky. Lieky na spanie a upokojenie mám pod vankúšom a spokojne vynervovaná na zbláznenie si nažívam ďalej. Plačem na verejnosti, v aute, hocikde. Plačem nad sebou. Revem nad tým aká neuveriteľne sprostá som bola. Revem nad svojimi siláckymi rečami ako prestanem keď budem chcieť. Ako ľahkovážne som z huby dokázala vypustiť že každý musí na niečo zomrieť. Že henten nikdy nefajčil a už je po ňom. Možno nefajčil, možno len mal smolu a ja ju môžem mať tiež. Každý ju môže mať. Už mi to došlo. Život je tak krehký. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ľudia nenechajte to zájsť až sem. Prestaňte s tým. Radšej ani nezačínajte. Každému jednému z vás by som chcela dať pocítiť čo sa deje v mojom vnútri. Poniesť na chvíľu zodpovednosť za devastáciu vlastného tela, vlastného zdravia, vlastného života... A potom plakať nad rozliatym mliekom.

A ak niekoho napadne súdiť ma, ako som ja súdila ostatných, verte mi, je to naozaj nenápadná pasca, do ktorej sa môže chytiť každý, tak budte opatrní.

Katarína Krnáčová

Katarína Krnáčová

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som len obyčajná žena. Som tak trochu stratená v chaose a tlaku dnešnej doby. Písaním by som chcela odovzdať ľuďom niečo zo seba. Odovzdať moje názory a postrehy, ktoré možno niekomu pomôžu, v ktorých sa možno viacerí nájdu. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu